Oslovili sme najstaršieho hráča našej amatérskej hokejovej ligy, aby sa s nami podelil o svoj pohľad na novú amatérsku hokejovú ligu HBL. Šani, čo ťa viedlo k tomu, urobiť projekt B tímu Lehoty OILERS, keďže viem, že už štvrtou sezónou nastupujete ako hokejový tím aj v inej lige, kde je povolený štart hráčov s hokejovou minulosťou?
V podstate to vyplynulo prirodzene z toho, ako sa naša partia vyvíjala. Súťažne sme začali hrať už v roku 2014, práve v amatérskej lige na Klokočine. Túto súťaž neskôr ukončila covidová situácia, ale partia sa nerozpadla. Zostali sme spolu a ďalej sme sa pravidelne stretávali na našich hokejových „partičkách“.
Keď potom prišla možnosť vstúpiť do AHL Slovensko, povedali sme si, že to skúsime. Dnes je to už štvrtá sezóna. AHL však umožňuje nastúpiť aj určitému počtu hráčov s hokejovou minulosťou, čo prirodzene zvyšuje úroveň hry.
Práve preto nám HBL dáva veľký zmysel. Je to čisto amatérska súťaž a vytvára priestor aj pre hráčov, ktorí hokej nikdy nehrali organizovane, začali s ním až v dospelosti alebo jednoducho nemajú výkonnosť hráčov s hokejovou minulosťou.
Vďaka tomu dnes môžeme mať pod hlavičkou Lehoty OILERS dva tímy a dve trochu odlišné hokejové cesty. Hráči, ktorí chcú a môžu hrať náročnejšiu súťaž, majú AHL, a čistí amatéri majú HBL. Pre mňa je dôležité hlavne to, že nikto nemusí zostať bokom a každý si môže nájsť úroveň, na ktorej ho hokej baví.
V tebe vnímam motor oboch hokejových tímov Lehoty OILERS, povedz koľko energie a úsilia si to celé vyžaduje.
„Motor“ je možno trochu silné slovo, pretože jeden človek tím neurobí. Môže niečo naštartovať, organizovať alebo posúvať, ale bez partie ľudí, ktorí majú chuť hrať a niečo pre tím spraviť, by to nemalo zmysel.
Dva tímy plus partičky to je veľké sústo pre jedného. Preto sme začali túto sezónu po novom Používame organizačný systém ,,Kluboš,, takže už nemusíme všetko loviť v desiatkach správ typu „možno prídem, ešte dám vedieť“. Každý tím má kapitána a asistenta. Chalani robia nominácie, zostavy, súpisky na zápasy a prevzali ďalšie organizačné veci.
Čo to obnáša poznáš veľmi dobre. Tiež organizuješ dva tímy aj partičku. Preto si veľmi vážim, že si sa teraz pustil do rozbehnutia HBL. Zorganizovať ligu je ešte o pár levelov vyššie. Patrí ti za to veľká vďaka.
S akým očakávaním išiel tím okolo teba do čisto amatérskej hokejovej súťaže HBL?
Hlavne s tým, že si zahráme vyrovnané zápasy s ľuďmi, ktorí majú k hokeju podobný vzťah ako my. Samozrejme, keď padne puk, každý chce vyhrať. Nikto nejde na zápas s plánom „dnes by sme mohli dostať sedem“ J. Ale výsledok by nemal byť dôležitejší ako dôvod, prečo tam sme.
Na druhý deň ideme do práce, k rodinám a povinnostiam. Hokej je pre nás aktívny relax, pohyb, zdravotný benefit, kamaráti a dobrá nálada v šatni. Toto by podľa mňa malo zostať základom amatérskej ligy.
Súťaž je síce zatiaľ iba na začiatku ale nedá sa mi nespýtať na prvé pocity z HBL.
Je to prvý ročník, takže na veľké hodnotenia je skoro. Liga si musí sadnúť a určite sa ukážu veci, ktoré sa budú dať zlepšovať.
Ale už samotný fakt, že vznikla súťaž vyslovene pre amatérov, považujem za veľmi dobrý. Veľa chalanov, chlapov začalo hrať hokej až v dospelosti a chcú zažiť normálny súťažný zápas – dres, rozhodcu, tabuľku, súpera a trochu tej nervozity pred prvým buly.
A práve toto ponúka táto liga. Zápasy majú prenosy cez YouTube. Potom pozápasové rozhovory, A tiež stránka HBL ponúka veľa informácii o lige, o mužstvách aj o hráčoch. Ak HBL dostane ďalších ľudí pravidelne na ľad, bude to možno ešte väčší úspech než samotná tabuľka.
Vyzerá, že v obci podporujete šport všeobecne – čo všetko si to vyžaduje?
Predovšetkým ľudí. Môžete mať ihrisko, štadión aj vybavenie, ale niekto musí veci zorganizovať a niekto musí prísť športovať.
V Lehote máme športový obecný klub, pod ktorý patrí futbal, hokej, hokejbal, stolný tenis – kde hráme aj 2. ligu, plážový volejbal, šípky a veľmi je využívaná posilňovňa. Futbal a stolný tenis majú do súťaží zapojenú aj mládež.
Celé to stojí najmä na dobrovoľníkoch a športových nadšencoch. Cieľom je pritiahnuť k pohybu nielen jednotlivcov, ale celé rodiny. Keď rodič privedie dieťa k športu a sám mu ide príkladom, má to oveľa väčší význam, než len výsledok v tabuľke.
Pohyb a šport majú preukázateľný pozitívny vplyv na fyzické aj psychické zdravie. Myslím si, že aj samosprávy by to mali brať do úvahy a vytvárať vhodné podmienky pre amatérsky a rekreačný šport. Nemusí byť každý ligový hráč. Dôležité je dostať ľudí pravidelne na ihrisko, ľad, bicykel alebo do posilňovne.
Amatérsky šport navyše spája ľudí a prirodzene buduje komunitu.
Čo by si, zo svojich skúseností, poradil tímom HBL, ktoré vznikli len krátko pred začiatkom súťaže a sú takpovediac na úplnom začiatku?
Hlavne vydržať a nepostaviť výsledok nad partiu.
Za tie roky sa, samozrejme, menili hráči aj u nás. Je to normálne. Niekto má viac práce, pribudnú rodinné povinnosti a menej času na šport, niekto jednoducho potrebuje zmenu. A zároveň si chalani musia sadnúť nielen herne, ale aj povahovo. Dobrá partia sa nedá poskladať podľa štatistík.
Preto treba tímu dať čas. My hráme spolu v rôznych podobách od roku 2014. Prežili sme koniec ligy aj Covid a stále sa stretávame.
Na ľade bojujme a chcime vyhrať. Ale po podaní rúk nech výsledok zostane na ľade. Prehra sa dá napraviť o týždeň. Pokazené vzťahy v tíme sa opravujú oveľa ťažšie.
A užívajme si aj veci okolo hokeja – prvé dresy, prvé víťazstvo, poriadnu prehru, podpichovanie v šatni či spoločné posedenie. Práve z toho raz vznikne história tímu.
Najväčšou výhrou amatérskeho hokeja podľa mňa nie je pohár. Je to to, že sa aj po rokoch stále stretávate, máte chuť obuť si korčule a tešíte sa na ďalší zápas.
Odpovedal: Alexander Gála
Pýtal sa: Ľubo Rybánsky
